Tento podcast pertraktuje výstavu „Memory, Draw“ od Leva Manovicha, ktorá predstavuje výber digitálnych obrazov umelca z roku 2023. Manovich v nich skúma možnosti a obmedzenia generatívneho umelej inteligencie ako nástroja na tvorbu obrazov. Prostredníctvom série diel ako "In the Garden", "A Play for a Winter City" a "Library of Unwritten Manuscripts" ukazuje, ako AI môže generovať obrazy, ktoré sú ovplyvnené jeho osobnými spomienkami a vplyvom jeho umeleckého vývoja. Výstava tiež zahŕňa výber jeho papierových prác z 80. rokov, ktoré ilustrujú jeho skorý záujem o vizuálnu scénografiu a „uzavretý svet“ v období socializmu.
Otázky:
- Ako Manovich popisuje generatívnu AI vo vzťahu k pamäti a histórii?
- Aké vizuálne charakteristiky má séria "In the Garden"?
- Aký efekt sa Manovich snažil dosiahnuť v sérii "A Play for a Winter City" použitím termínov ako "architektonický model" a "divadelná scénografia" v promptoch pre AI?
- Aký je hlavný koncept série "Library of Unwritten Manuscripts"?
- Čo symbolizuje nahromadenie fragmentov objektov v sérii "Drawing Rooms"?
- Aké témy a motívy sa opakujú v Manovichových raných dielach zo série "Closed World"?
- Ako Manovich interpretuje koncept "closed world" v kontexte svojich skúseností so životom v Sovietskom zväze?
- Ako Manovich využíva techniku "controlled misunderstanding" pri práci s generatívnou AI?
- Popíšte Manovichov proces tvorby digitálnych obrázkov.
- Aký je význam Manovichovho prínosu k digitálnej kultúre a novým médiám?
Odpovede:
- Manovich popisuje generatívnu AI ako "memory machine", ktorá extrahuje informácie z existujúcich kultúrnych materiálov a vytvára tak nový historický archív, často idealizovaný a generický.
- Séria "In the Garden" je charakteristická symetriou, opakovaním kompozičných prvkov a vizuálnym štýlom pripomínajúcim staré rytiny a leptania.
- Manovich sa snažil dosiahnuť estetiku nedokonalosti a odkloniť sa od fotorealizmu, čím chcel dať AI priestor na vlastnú interpretáciu.
- Séria "Library of Unwritten Manuscripts" predstavuje imaginárnu knižnicu, ktorá zhromažďuje rukopisy literárnych diel, ktoré nikdy neboli publikované, dokončené alebo ani napísané.
- Nahromadenie fragmentov objektov symbolizuje proces generatívnej AI, ktorá extrahuje štruktúry a vzory z miliónov obrázkov a distribuuje ich v nespočetných prepojeniach, čím sa digitálna materialita ďalej virtualizuje a fragmentuje.
- V Manovichových raných dielach sa opakujú témy uzavretých priestorov, obmedzenia, divadelnej scenografie a surrealistickej reality Sovietskeho zväzu.
- Manovich interpretuje "closed world" ako metaforu pre život v Sovietskom zväze, kde bola realita vnímaná ako inscenované predstavenie na masívnej scéne.
- Manovich používa "controlled misunderstanding" zámerne zadávajúc AI nejednoznačné prompty, aby dosiahol neočakávané a zaujímavejšie výsledky.
- Manovichov proces tvorby zahŕňa generovanie obrázkov pomocou AI, selekciu tých najzaujímavejších, ich úpravu v programe Lightroom a finalizáciu vo vysokom rozlíšení pomocou Gigapixel AI.
- Manovichov prínos spočíva v definovaní nových oblastí výskumu, ako sú nové médiá, softvérové štúdie, kultúrna analytika a estetika AI, a v jeho vplyvných publikáciách o digitálnej kultúre.
Námety na esej
- Analyzujte, ako Manovich využíva generatívnu AI na skúmanie témy pamäti a histórie v kontexte svojich diel.
- Porovnajte a kontrastujte estetiku Manovichových digitálnych diel s jeho ranými dielami zo série "Closed World". Aké sú spojitosti a rozdiely v ich vizuálnom jazyku a tematických zameraniach?
- Diskutujte o koncepte "virtuálnej materiality" a jeho význame v kontexte Manovichových digitálnych diel, so zameraním na sériu "Drawing Rooms".
- Ako Manovichova technika "controlled misunderstanding" prispieva k tvorivému potenciálu generatívnej AI?
- Aký je význam Manovichovho prínosu k pochopeniu a interpretácii digitálnej kultúry a nových médií?