Tu je jednoduché smerovanie a cesty, ktoré sa opäť oplatí skúmať.
1. Transhumanizmus
Transhumanizmus je filozofický smer, ktorý presadzuje využitie technológií na zlepšenie ľudských schopností a potenciálu. Transhumanisti veria, že technológie, vrátane AI, môžu prekonať obmedzenia ľudského tela a mysle. Cieľom je vytvoriť spoločnosť, kde ľudia môžu byť fyzicky, emocionálne a intelektuálne lepší vďaka technológiám. AI môže pomôcť v dosahovaní týchto cieľov tým, že oslobodí ľudí od rutinných úloh, čím im umožní sústrediť sa na kreatívnejšie a komplexnejšie činnosti.
2. Utilitarizmus
Utilitarizmus je etická teória, ktorá zdôrazňuje maximalizáciu šťastia a minimalizáciu utrpenia pre čo najväčší počet ľudí. Vo vzťahu k AI by utilitaristi kládli dôraz na to, ako môže AI zvýšiť efektivitu, produktivitu a celkovú kvalitu života. Ak AI môže prispieť k zlepšeniu životných podmienok pre veľký počet ľudí (napríklad prostredníctvom zlepšenia zdravotnej starostlivosti alebo zvýšenia ekonomických príležitostí), potom by bolo jej používanie považované za eticky správne. Na druhej strane, utilitarizmus by však tiež upozorňoval na možné negatívne dôsledky, ako je nezamestnanosť, a volal by po opatreniach na minimalizáciu týchto problémov.
3. Posthumanizmus
Posthumanizmus ide ešte ďalej ako transhumanizmus a skúma možnosť, že by ľudia mohli prekročiť svoje biologické hranice a úplne sa transformovať na „posthumánne“ bytosti, v ktorých by technológie ako AI mali hlavnú úlohu. Tento smer sa zaoberá otázkou, čo to znamená byť človekom v ére, kde technológie môžu prekonať prirodzené ľudské limity. AI by v tejto filozofii hrala ústrednú úlohu ako nástroj na prekonanie týchto hraníc.
4. Humanizmus
Humanizmus kladie dôraz na dôstojnosť, hodnotu a jedinečné schopnosti človeka. V kontexte AI by humanisti skúmali, ako môže technológia podporiť ľudský rozvoj, bez toho, aby znížila hodnotu ľudskej individuality. Humanisti by sa pravdepodobne zameriavali na otázku, či AI môže skutočne zlepšiť kvalitu života, alebo či hrozí dehumanizácia práce a medziľudských vzťahov. Zároveň by sa zaoberali otázkou, či AI môže oslobodiť ľudí pre vyššie ciele, alebo či im môže odobrať základné formy sebarealizácie.
5. Existencializmus
Existencializmus skúma otázky osobnej slobody, autentickosti a zmyslu života. Existencialisti by mohli analyzovať, ako by AI mohla ovplyvniť ľudskú skúsenosť – či už tým, že nás oslobodí od rutinných prác, alebo nás naopak uvrhne do existenciálnej krízy tým, že vezme mnohým prácu, ktorá im poskytuje zmysel. Otázka by sa mohla sústrediť na to, ako môže človek nájsť autentický zmysel života v svete, kde sa veľká časť práce stane zbytočnou.
6. Etika technológie
Tento smer sa zaoberá tým, aký je morálny a etický dopad technológií na spoločnosť. V kontexte AI sa etika technológie zaoberá otázkami, ako je ochrana súkromia, zodpovednosť za rozhodnutia AI, spravodlivá distribúcia výhod a rizík spojených s AI, a ako sa vyhnúť potenciálnym škodám spôsobeným jej nasadením. Táto oblasť skúma aj dlhodobé dôsledky automatizácie a či by mala byť AI regulovaná, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na spoločnosť.
7. Marxizmus a pracovná teória hodnoty
Z pohľadu marxistickej filozofie a jej pracovnej teórie hodnoty, technológie, vrátane AI, môžu byť vnímané ako prostriedok na zvýšenie produktivity, ale zároveň ako nástroj na udržanie kapitálu a moci v rukách menšiny. Marxisti by analyzovali, či AI prehĺbi rozdiely medzi triedami, tým, že nahradí veľké množstvo manuálnej práce a presunie bohatstvo a moc ešte viac na stranu tých, ktorí vlastnia výrobné prostriedky (v tomto prípade technologické spoločnosti).
8. Ekologická etika a udržateľnosť
V rámci ekologickej etiky by sa zvažovalo, aký vplyv bude mať AI na životné prostredie a udržateľnosť. Zástancovia tohto smeru by sa pýtali, či technológie môžu pomôcť riešiť environmentálne problémy, napríklad prostredníctvom efektívnejšieho využívania zdrojov, alebo či naopak vytvoria nové environmentálne záťaže.
